Pár slov o rodovej rovnosti a diskriminácii
/Mýty a stereotypy/

1/ Mýty
Mýtus: To nie je násilie, tí dvaja sa len „hádajú“.
Fakt: Medzi hádkou a násilím je podstatný rozdiel. Pri hádke ide o konflikt dvoch osôb, ktoré sú približne rovnako silné. Ak je však medzi nimi nerovnosť sily a moci, hádka sa mení na násilie.

Mýtus: Násilie v rodine je súkromná záležitosť, štát by sa do toho nemal miešať.
Fakt: Násilné činy sú podľa našich zákonov trestné bez ohľadu na to či sú páchané v rodine alebo mimo nej.
 

Mýtus: Ženy „provokujú“ násilie alebo si ho nejakým spôsobom „zaslúžia“.
Fakt: Takýto postoj legitimizuje páchanie násilia v určitých situáciách, vinu za násilie pripisuje obetiam a mužov páchajúcich násilie zbavuje zodpovednosti.
 

Mýtus: Ženy si samy vyberajú partnerov, ktorí ich týrajú.
Fakt: Žiadna žena nechce, aby ju niekto bil, znásilňoval alebo zavraždil.
 

Mýtus: Muži týrajú ženy, pretože sami v detstve zažili násilie.
Fakt: Muži, ktorí páchajú násilie, síce často v detstve zažili násilie a vlastné zážitky s násilím sú istým „rizikovým“ faktorom, ktorý môže viesť k tomu, že sa človek správa násilnícky. To však automaticky neznamená, že by bludný kruh násilia musel nevyhnutne pokračovať.
 

Mýtus: Základnou príčinou mužského násilia je alkoholizmus.
Fakt: Muži, ktorí týrajú svoje ženy, páchajú násilie vtedy, keď sú opití, ale aj vtedy, keď sú triezvi. Alkohol nie je príčinou násilia, je iba jeho stimulátorom. Stav opitosti využívajú násilnícki muži ako argument, aby nemuseli prevziať zodpovednosť za svoje činy.

2/ Stereotypy
Stereotyp: Rómovia sú „len Cigáni“
Rómovia sa často vnímajú ako homogénna skupina a vnímanie ľudí je redukované na ich „cigánstvo“. Nepovažujú ich za jednotlivcov, ale len za „Cigánov“. Hovoriť v zlom o Rómoch škodí všetkým Rómom, aj tomu, koho považujú za „iného“. Rómov, ktorí nenapĺňajú všeobecne prijatý obraz Rómov, často ani za Rómov nepokladajú. V skutočnosti vlastne neexistuje jediný Róm, na ktorého by platili všetky stereotypy, ktoré o Rómoch panujú. Rozlišovanie iba medzi „integrovanými“ a „tradičnými“ Rómami by bolo veľmi zjednodušujúce. To, čo platí pre všetky populácie, platí aj pre Rómov: zovšeobecňovanie nie je nikdy úplne pravdivé a rozdiely medzi jednotlivcami sú väčšie ako rozdiely medzi etnickými skupinami.

Stereotyp: Kočovníctvo
Rómov často považujú za bezstarostných kočovníkov. Ničoho sa zvlášť neobávajú: idú kam chcú, milujú slobodu, žijú v stanoch alebo karavanoch a tancujú okolo ohňa každú noc. Keď sú hladní, jednoducho ukradnú nejakú sliepku miestnemu sedliakovi. Takáto takmer romantická predstava je veľmi vzdialená od reality. Iba 20 % európskych Rómov vedie kočovný spôsob života, a to takmer výlučne v západnej Európe. Ani v histórii nebolo
kočovníctvo nikdy otázkou slobodného rozhodnutia, vždy išlo skôr o prenasledovanie. Neustále vyháňanie z území bolo základnou črtou rómskej histórie.

Stereotyp: Hudba a tanec
Pokiaľ ide o hudbu, ide skôr o zručnosť alebo „remeslo“, ktoré slúži ako zdroj obživy, než o nejakú základnú črtu rómskej kultúry. Nie všetci Rómovia sú hudobníci, ale isté skupiny sa na hudbu špecializujú a v niektorých rodinách sa rozvoj hudobného vzdelania po celé generácie podporuje. Mnohí z nich sa stali slávnymi, keď sa vydali na muzikantskú dráhu. V mnohých krajinách si rómskych muzikantov najíma majoritná spoločnosť na svadby alebo iné sviatočné príležitosti.

Stereotyp: Veštenie
Tradične sa verilo, že Rómovia vám môžu „počarovať“, ak im napríklad nedáte peniaze. Niektorí ľudia veria, že vás Rómovia dokážu dostať do
hypnotického stavu a okradnúť vás o cennosti. Rómovia si uchovávajú systém povier, ktorý zahŕňa ľúbostnú a čiernu mágiu, výklad predtúch
a snov a kliatby, ale ich charakter je úplne iný ako veštenie napríklad z ruky alebo kariet.

Stereotyp: Tradičné remeslá
Jedným z najznámejších tradičných remesiel, v ktorých sa Rómovia uplatňujú, je kováčstvo. Je pravdepodobné, že tieto zručnosti získali v Arménsku, pretože mnoho pojmov v rómskom jazyku súvisiacich s kováčstvom pochádza z arménčiny. Skutočnosť je však úplne odlišná. Rómovia sú európski občania a tak ako ostatní občania si hľadajú pracovné možnosti, ktoré by naplnili ich ciele. Ak majú šancu prekonať diskrimináciu zo strany spoločnosti alebo inštitucionálnu diskrimináciu, zamestnávajú sa v akomkoľvek odvetví trhu práce. Ak sa v niektorých profesiách Rómovia uplatňujú len výnimočne, ide o pretrvávajúcu diskrimináciu na trhu práce. Aj vzdelaní Rómovia majú často obmedzený profesijný rast (tzv. „sklený strop“) alebo majú priestor zamestnať sa iba v profesiách, ktoré sa venujú rómskej problematike (tzv. „sklený box“), akými sú učitelia v rómskych triedach, sociálni pracovníci v rómskych komunitách alebo rôzni úradníci, ktorí majú na starosti rómsku problematiku.


Stereotyp: Čistota
Rómovia sa často považujú za špinavých. Sú obviňovaní z toho, že sú alergickí na mydlo, boja sa vody a sú zdrojom chorôb. Toto sú absolútne stereotypy. Niektorí Rómovia majú obmedzený prístup k pitnej vode, pretože žijú v izolovaných oblastiach bez vodovodov, kanalizácie alebo splachovacích záchodov. Čistota vždy patrila medzi základné hodnoty v rómskych tradíciách tak vo fyzickom zmysle, ako aj v zmysle rituálnej čistoty. Existovali veľmi špecifické pravidlá týkajúce sa osobnej hygieny, umývania riadu a prania, ako aj toho, akú vodu možno použiť. Napríklad kúpanie vo vani bolo zakázané, pretože to znamenalo ležať vo vlastnej špine. Rómsku osadu možno z diaľky identifikovať podľa neustále sa sušiacej opranej bielizne a kobercov. Rómovia netrestajú svoje deti za to, že sa pri hrách zašpinia. Šaty majú slúžiť ľuďom, nie naopak. Preto sa malé rómske deti z osád môžu zdať stále zafúľané.

Stereotyp: Ženy
Existujú dva typy stereotypov o rómskych ženách. Prvý typ ich zobrazuje ako vášnivé tanečníčky, schopné zviesť akéhokoľvek muža. Podľa týchto stereotypov sú ohnivé a exotické, nemorálne a energické. Vedia predpovedať budúcnosť a „počariť“ vám alebo vás uviesť do hypnotického stavu, ak im nedáte peniaze. Podľa druhého spôsobu stereotypizovania sú rómske ženy špinavé, majú veľa (zvyčajne nedostatočne oblečených) detí, muži ich bijú a širšia rodina využíva. Vydávajú sa v jedenástich rokoch a prvé dieťa majú už v trinástich. Pokiaľ ide o prvý druh stereotypov, treba poznamenať, že Rómovia tradične majú pevne stanovené normy správania. Nevera a náhodný sexuálny styk sú tradične neakceptovateľné. Navyše niektorí odborníci tvrdia, že tie aspekty rómskeho tanca, ktoré sa vo všeobecnosti vnímajú ako zvodné, sú reliktom dávnych indických chrámových tancov, ktoré v žiadnom prípade nemali pôsobiť zvodne. Hudba, tanec a predpovedanie budúcnosti, ktoré sú vnímané ako integrálne prvky rómskej kultúry, boli v skutočnosti pre Rómov zdrojom obživy. V prípade druhého typu stereotypov o Rómoch si treba uvedomiť náročné životné podmienky, v ktorých mnohí z nich žijú. Nedostatočný prístup k tečúcej vode, nedostatok oblečenia pre deti alebo prípadný výskyt domáceho násilia, to všetko sú skôr indikátory chudoby ako nejaké rómske charakteristiky.

Stereotyp: Vzdelávanie
Mnohí ľudia si myslia, že Rómovia si necenia vzdelanie. To je do istej miery pravda, ale len v prípade veľmi tradičných rodín a týka sa to len formálneho vzdelávania. Pravdou však je, že nedostatočná úroveň vzdelania je jednou z najvážnejších prekážok Rómov v prístupe na trh práce. Vzdelávanie rómskych detí sa preto vníma ako najvýznamnejší nástroj prekonávania chudoby. Lenže Rómovia, ktorí chcú chodiť do školy, čelia mnohým bariéram. Pre Rómov žijúcich v segregovaných osadách vzdialených od mesta alebo dediny sa už sama cesta do školy stáva prekážkou. Navyše, rodičia si často nemôžu dovoliť kúpiť deťom adekvátne oblečenie, topánky, školské pomôcky a jedlo. Problém je aj prístup učiteľov a škôl k rómskym deťom. Tie musia neraz navštevovať oddelené triedy, aby neboli v tej istej triede s nerómskymi deťmi. V mnohých krajinách sú rómske deti v neprimeranom počte zaraďované do škôl pre žiakov s mentálnym postihnutím (špeciálne školy). Často ide o systémový problém: špeciálne školy sa neraz nachádzajú v blízkosti rómskych osád, učivo v nich je menej náročné, jednoduchšie sa v nich dosahuje dobrý prospech a tak získavajú rôzne sociálne benefity, ktoré sa s dobrým prospechom spájajú. Rodičom sa často odporúča, aby dali dieťa do špeciálnej školy, ale nevysvetlí sa im, čo navštevovanie špeciálnej školy znamená a aké to bude mať dôsledky.

www.diskriminacia.sk