Deklarácia práv dieťaťa

SPOLU-Slovensko pracuje od svojho založenia najmä s rómskymi ženami a deťmi.

Pri práci s dospelými sa opierame najmä  o Ústavu Slovenskej republiky, ktorá je našou najvyššou právnou normou, najmä o jej časť týkajúcu sa práv národnostných menšín.

Pri práci s deťmi sa opierame o Deklaráciu práv dieťaťa prijatú Organizáciu spojených národov.

V našich neformálnych škôlkach a nízkoprahových centrách, ale aj pri jednorazových aktivitách podporujeme najmä realizáciu týchto práv detí :

-          Právo na rovnosť bez rozdielu rasy,

-          Právo na zdravý telesný a duševný vývoj,

-          Právo na lásku a porozumenie,

-          Právo na hru a zotavenie.

 

 

DEKLARÁCIA PRÁV DIEŤAŤA 
Deklarácia práv dieťaťa bola prijatá OSN 20.XI.1959.

 

1.      Právo na rovnosť bez rozdielu rasy, náboženstva, pôvodu, postavenia.
Dieťaťu náležia všetky práva uvedené v tejto deklarácii. Na tieto práva majú nárok všetky deti bez jedinej výnimky, bez rozdielu rasy, farby pleti, pohlavia, reči, náboženstva, politického alebo iného presvedčenia, národného alebo sociálneho pôvodu, majetkového, spoločenského, alebo iného postavenia, či už dieťaťa samého alebo jeho rodiny.
 

2.      Právo na zdravý duševný a telesný vývoj.
Dieťaťu sa má dostať zvláštnej ochrany a treba mu zákonmi a inými prostriedkami zabezpečiť, aby sa v slobodných a dôstojných podmienkach zdravým a normálnym spôsobom vyvíjalo telesne, duševne, mravne, duchovne a sociálne. Pri prijímaní zákonov hlavným hľadiskom majú byť najvlastnejšie záujmy dieťaťa.
 

3.      Právo na meno a štátnu príslušnosť.
Dieťa má mať od narodenia právo na meno a štátnu príslušnosť.
 

4.      Právo na výživu, bývanie a zdravotnícke služby.
Dieťaťu sa majú dostať výhody sociálneho zabezpečenia. Má mať právo dospievať a vyvíjať sa v zdraví, preto treba jemu a jeho matke poskytovať zvláštnu starostlivosť a ochranu vrátane primeranej starostlivosti pred narodením a po ňom. Dieťa má mať právo na primeranú výživu, bývanie, zotavenie a zdravotnícke služby.
 

5.      Právo na zvláštnu opateru pri telesnom, duševnom alebo sociálnom postihnutí.
Telesne, duševne alebo sociálne postihnutému dieťaťu treba poskytnúť zvláštnu opateru, výchovu a starostlivosť, akú vyžaduje jeho stav.
 

6.      Právo na lásku, porozumenie, starostlivosť.
Plný a harmonický rozvoj osobnosti dieťaťa vyžaduje lásku a porozumenie. Všade, kde je to možné, má vyrastať obklopené starostlivosťou a zodpovednosťou svojich rodičov a vždy v ovzduší lásky a mravnej a hmotnej istoty; s výnimkou mimoriadnych okolností sa dieťa v útlom veku nemá odlúčiť od matky. Má byť povinnosťou spoločnosti a úradov venovať osobitnú starostlivosť deťom, ktoré nemajú rodinu, a tým, ktorým sa nedostáva primeraných prostriedkov na výživu. Je žiaduce, aby štát poskytoval finančnú a inú pomoc na výživu mnohodetným rodinám.
 

7.      Právo na bezplatné vzdelávanie, hru a zotavenie.
Dieťa má nárok na vzdelávanie, ktoré má byť bezplatné a povinné, aspoň na základnom stupni. Má sa mu dostať vzdelania, ktoré zvýši jeho všeobecnú kultúrnu úroveň a poskytne mu rovnaké možnosti rozvíjať svoje schopnosti, svoje vlastné názory a svoj zmysel pre mravnú a spoločenskú zodpovednosť, aby sa mohlo stať užitočným členom spoločnosti.
Tí, čo sú zodpovední za vzdelávanie a výchovu dieťaťa, majú sa riadiť ozajstnými záujmami dieťaťa; túto zodpovednosť majú predovšetkým jeho rodičia. Dieťa má mať možnosti pre hru a zotavenie, ktoré majú sledovať tie isté zámery ako vzdelávanie; spoločnosť a úrady majú podporovať úsilie využívať toto právo.
 

8.      Právo na prednostnú ochranu a pomoc
Dieťa má byť za každých okolností medzi prvými, ktorým sa poskytne ochrana a pomoc.
 

9.      Právo na ochranu pred zanedbávaním, krutosťou a využívaním.
Dieťa má byť chránené pred všetkými formami zanedbávania, krutosti a využívania. Nemá byť predmetom nijakého spôsobu obchodu. Dieťa sa nesmie zamestnávať pred dovŕšením primeraného minimálneho veku; v nijakom prípade mu nemožno dovoliť alebo ho nútiť, aby vykonávalo prácu alebo zamestnanie, ktoré je na úkor jeho zdravia alebo vzdelávania, alebo bráni jeho telesnému, duševnému alebo mravnému vývinu.
 

10.  Právo na ochranu pred diskrimináciou a na výchovu v duchu znášanlivosti, mieru a bratstva.
Dieťa treba chrániť pred pôsobením, ktoré môže podnecovať rasovú, náboženskú alebo akúkoľvek inú formu diskriminácie. Dieťa sa má vychovávať v duchu porozumenia, priateľstva medzi národmi, mieru a bratstva všetkých ľudí, aby si plne uvedomovalo, že má svoje sily a schopnosti venovať službe ostatným ľuďom.